KKC
SLUŽOBNÍCI MODLITBY
2685 Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy(1657) k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva je „domácou cirkvou“, kde sa Božie deti učia modliť sa „ako cirkev“ a zotrvávať v modlitbe. Najmä pre malé deti je každodenná rodinná modlitba prvým svedectvom živej pamäti Cirkvi, ktorú trpezlivo prebúdza Duch Svätý.
2686 Aj vysvätení služobníci sú zodpovední(1547) za formáciu svojich bratov a sestier v Kristovi k modlitbe. Ako služobníci Dobrého Pastiera sú vysvätení, aby privádzali Boží ľud k živým prameňom modlitby, ktorými sú: Božie slovo, liturgia, život podľa teologálnych (božských) čností a Božie „dnes“ v konkrétnych situáciách.
2687 Početní rehoľníci zasvätili celý svoj život(916) modlitbe. Už od čias pustovníctva na egyptskej púšti pustovníci, mnísi a mníšky venovali svoj čas chvále Boha a orodovaniu za jeho ľud. Bez modlitby sa zasvätený Život nemôže udržať ani šíriť; modlitba je jedným zo živých prameňov kontemplácie a duchovného života v Cirkvi.
2688 Katechéza detí, mládeže i dospelých je zameraná na to, aby sa o Božom slove rozjímalo v osobnej modlitbe, aby sa Božie slovo aktualizovalo v liturgickej modlitbe a zvnútorňovalo v každom čase, a tak prinášalo ovocie v novom živote.(1674) Katechéza je aj príležitosťou, pri ktorej možno rozoznávať a vychovávať ľudovú zbožnosť. Pre život modlitby je nevyhnutnou oporou naučiť sa naspamäť základné modlitby; je však dôležité viesť k tomu, aby sa prežíval ich zmysel.
2689 Modlitbové skupiny, ba aj „školy modlitby“ sú dnes jedným zo znamení a jednou z hybných síl obnovy modlitby v Cirkvi, ak sa napájajú z autentických prameňov kresťanskej modlitby. Starostlivosť o pestovanie spoločenstva je znakom pravej modlitby v Cirkvi.
2690 Duch Svätý dáva niektorým veriacim dar múdrosti, dar viery a dar rozoznávania duchov vzhľadom na to spoločné dobro, ktorým je modlitba (duchovné vedenie). Muži a ženy, ktorí sú obdarení týmito darmi, sú pravými služobníkmi živej tradície modlitby:
Preto duša, ktorá chce robiť pokrok v dokonalosti, má podľa rady svätého Jána z Kríža „pozorne zvažovať, do čích rúk sa zveruje, lebo aký je učiteľ, taký bude aj žiak, a aký je otec, taký bude aj syn“. A dodáva, že duchovný vodca „má byť nielen učený a rozvážny, ale aj skúsený… Ak nemá skúsenosť s tým, čo je čistý a opravdivý duch, nebude vedieť uviesť do neho dušu, keď jej ho Boh dá, ba ani ho nepochopí.“